Impact of psychosocial training on burnout, engagement and resilience among students

Cieľ: Cieľom studie bolo preskumať, ci socialno-psychologický výcvik zameraný na zvysovanie socialnych a copingových zrucnosti ma pozitivny vplyv na vyhorenie a mieru zaangažovanosti u studentov pomahajucich profesii. Design: Bol využitý kvazi experimentalny výskumný dizajn. Metodika: Ucastnikmi výskumu bolo 97 studentov (20,2 ± 1,49; 95,9 % žien) psychologie, osetrovateľstva a porodnej asistencie (50 studentov v experimentalnej skupine zucastňujucej sa výcviku, 47 studentov v kontrolnej skupine). Na meranie vyhorenia bola použita Skala syndromu vyhorenia v skole (SBI); ďalej boli použite Antonovskeho skala zmyslu pre integritu (SOC), Utrechtska skala pracovnej zaangažovanosti (UWES) a Baruthova skala protektivnych faktorov (BPFI). Na statisticke spracovanie udajov bola použita korelacna analýza, Studentov t-test, a ANOVA s LSD post hoc testami. Výsledky: V experimentalnej skupine po absolvovani výcviku sa ukazalo statisticky významne zniženie urovne syndromu vyhorenia (95 % konfidencný interval: 5.26;11.94), zvýsenie hladiny zmyslu pre integritu (95 % konfidencný interval: -11,48; -3,37), a reziliencie (95 % konfidencný interval: -7,92; -1,70), zatiaľ co v kontrolnej skupine neboli zmeny zaznamenane. U zaangažovanosti sa predpoklady nepotvrdili. Zaver: Výskumna studia poukazala na socialno-psychologický výcvik ako na metodu s pozitivnym ucinkom na mieru vyhorenia a suvisiace osobnostne charakteristiky u studentov pomahajucich profesii, a tým ako na možný a vhodný sposob prevencie vyhorenia.