Eating habits and food composition of stroke survivors as a form of secondary prevention

Cieľ: Cieľom prehľadu bola analýza stravovacich navykov a skladby jedla u pacientov po mozgovej prihode. Metodika: Analyzovane boli výskumy publikovane v rokoch 1/2000-06/2020 v databazach Pubmed, EBSCO, Science Direct, Scopus. Literarny prehľad integroval 9 výskumov. Výsledky: Výskumy zaradene do prehľadu boli publikovane najma v rokoch 2015-2019. Analýza stravovania bola vo výskumoch dominantne orientovana na prijem ovocia/zeleniny a prijem soli. Konzumacia ovocia a zeleniny u pacientov po mozgovej prihode nie je na adekvatnej urovni a v komparacii so zdravou populaciou je ich prijem nižsi. Kvalitativna analýza prijmu soli je limitovana pre nizky pocet výskumov (n = 3), pricom výsledky poukazuju na rozdiely v prijme soli medzi krajinami. Iba jedna studia komplexne posudzovala stravovanie u pacientov po mozgovej prihode (prijem energie, makro- a mikronutrientov). Nedohľadali sme studie, ktore by hodnotili adherenciu pacientov po mozgovej prihode k stredomorskej strave/DASH diete (Dietary Approaches to Stop Hypertension), v zhode s aktualnymi nutricnými odporucaniami sekundarnej prevencie. Zaver: Napriek tomu, že stravovanie patri k modifikovateľným faktorom mozgovej prihody a je možne ho dobre manažovať, problematike stravovania a stravovacim navykom po prekonani ochorenia nie je venovana dostatocna pozornosť výskumnikov.